Rollo May

Márnivosť a narcizmus - nutkavá potreba byť obdivovaný a chválený - podkopávajú odvahu človeka, pretože potom bojuje na základe presvedčenia niekoho iného, a nie svojho vlastného.

Zachovať si vnútornú slobodu a pokračovať vo svojej vnútornej ceste do nových krajín si vyžaduje väčšiu odvahu, než vzdorovito bojovať za slobodu navonok.

Sloboda je schopnosť človeka podieľať sa na vlastnom vývoji. Je to naša schopnosť formovať samých seba.

Cieľom života nie je šťastie, ale radosť, pretože radosť je cit, ktorý sprevádza napĺňanie našej ľudskej prirodzenosti.

Spolu so stratou zmyslu pre vlastné ja sme stratili aj jazyk, ktorým si navzájom oznamujeme hlboko osobné významy.

Nájsť centrum sily v sebe samom je z dlhodobého hľadiska najlepší príspevok, aký môžeme dať svojim blížnym. Jeden človek s prirodzenou vnútornou silou pôsobí veľmi upokojujúco na paniku ľudí okolo seba.

Ešte sme nenašli nové centrum, ktoré by nám umožnilo konštruktívne si voliť vlastné ciele.

Človek nedokáže žiť v stave prázdnoty príliš dlho: ak nerastie smerom k niečomu, nielenže stagnuje; jeho nahromadené potenciály sa menia na chorobnosť a zúfalstvo, a napokon na deštruktívne konanie.

Hlavným problémom ľudí v strednom desaťročí dvadsiateho storočia je prázdnota.

Mnoho ľudí má pocit, že sú bezmocní urobiť so svojím životom niečo účinné. Vylomiť sa z ustáleného kalupu si vyžaduje odvahu, no väčšine ľudí je pohodlnejší konformizmus. Preto opakom odvahy v našej spoločnosti nie je zbabelosť, ale konformizmus.