Peter Sagan

Asi by som mal povedať chvíľu, keď som naposledy dokončil Tour de France a povedal si: už nikdy viac.

Som hrdý na prezývku 'rocková hviezda', pretože predtým tak v cyklistike neoznačovali nikoho.

Nevedel som si predstaviť, že budem niekomu robiť domestika, pomáhať mu šprintovať.

Žiť štrnásť rokov v tomto svete stačilo. Nedá sa to robiť večne.

Rád žartujem, mám rád veselosť. Preslávil som sa dosť skoro, ešte predtým, než som vyhral všetko, čo som vyhral – tým, ako som si na bicykli robil kolieska. A nie ako víťaz, možno som prišiel do cieľa mŕtvy unavený, so skupinkou pozadu po horskej etape. Ale záležalo mi na tom, aby som ukázal, že tú veselosť som nenechal niekde na trati, že cyklistika je potešenie – namáhavé, ale nádherné potešenie.

Priznávam: neverím, že som sa niekedy zobudil šťastný z toho, že sa musím ísť trénovať – nie som na obete pripravený tak ako mnohí kolegovia. Potrebujem byť motivovaný a hlavne sa baviť.

Alaphilippe a Kwiatkowski sa ku mne dotiahli a veru mi veľa striedaní nedali, takže si ušetrili viac energie než ja. V konečnom dôsledku ale na výsledkoch nezáleží, dôležité je urobiť šou – to je to, čo ľudia chcú.

Nemám veľké očakávania. Dúfam len, že nespadnem, dôjdem do cieľa a budem mať pekný deň. Ak je mojím osudom vyhrať, vyhrám. Ak nie, nevyhrám.

Skôr sa opýtajte, prečo sú si všetci ostatní takí podobní.

V živote sa dá vyhrávať mnohými spôsobmi: dajú sa vyhrať preteky, dá sa zvíťaziť nad chorobou... myslím si, že život je nepretržitý boj o víťazstvo.