Linus Torvalds

Naozaj, nechcem zničiť Microsoft. To bude len úplne neúmyselný vedľajší účinok.

Tí, čo to vedia, robia. Tí, čo to nevedia, sa sťažujú.

Nikdy nerobte tú chybu, že si myslíte, že dokážete navrhnúť niečo lepšie než to, čo dostanete z nemilosrdného, masívne paralelného pokusu a omylu so spätnou väzbou. To je priveľké pripisovanie zásluh vlastnej inteligencii.

Ak kráčate len v jednom rade a rovnakým smerom, stačí jedna chyba a zomriete. Naopak, ak kráčate všetkými smermi naraz a nejako si hmatáte cestu, možno nedôjdete tam, kam ste si mysleli, ale nikdy neurobíte naozaj veľké chyby, pretože vždy musíte uspokojiť veľa rôznych názorov. Dostanete vyváženejší systém.

Príliš silná vízia vás môže zabiť – prejdete rovno cez okraj, pevne presvedčení o ceste pred sebou. Oveľa radšej mám „brownov pohyb“, kde veľa drobných cielených zlepšení postupne tlačí systém smerom, ktorý nikto z jednotlivých vývojárov nemal vízie vidieť.

Jednou zo silných stránok otvoreného softvéru je, že o 50 rokov bude môcť ďalší, vtedy najlepší operačný systém využiť zdrojovú bázu, ktorú mal Linux. Zdrojový kód je do istej miery pamäťou Linuxu a ľudia ho môžu vždy použiť ako akýsi plán.

Najmilšia vec na Linuxe je, ako sa vyvíjal spôsobmi, ktoré som nečakal. Ľudia robia s Linuxom veci, ktoré som si nikdy nepredstavoval. Ľudia robia s Linuxom veci, o ktoré sa úprimne ani veľmi nezaujímam. A to je v poriadku.

Aby ste vysvetlili, čo je Linux, musíte vysvetliť, čo je operačný systém. A o operačnom systéme platí, že ho nikdy nemáte vidieť. Pretože operačný systém vlastne nikto nepoužíva; ľudia používajú programy na svojom počítači. A jediným poslaním operačného systému je pomáhať týmto programom bežať. Takže operačný systém sám od seba nikdy nič nerobí; len čaká, kedy si programy vypýtajú nejaké zdroje, alebo požiadajú o súbor na disku, alebo o spojenie s vonkajším svetom. A potom operačný systém zasiahne a snaží sa ľuďom uľahčiť písanie programov.

Rečnenie je lacné. Ukáž mi kód.

Všimnite si, že nikto nečíta všetky príspevky v linux-kernel. Naozaj, nikto, kto očakáva, že mu zostane čas na skutočnú prácu na jadre, neprečíta ani polovicu. Okrem Alana Coxa, ale ten nie je človek – je to asi tisíc škriatkov pracujúcich v podzemných jaskyniach vo Swansea. Ani jeden z tých škriatkov nečíta všetky príspevky, ale spolupracujú naozaj dobre.