Henry David Thoreau

Človek, ktorý má viac pravdy než jeho blížni, tvorí väčšinu už sám osebe.

Nespravodlivé zákony existujú: máme sa uspokojiť s ich poslušnosťou, alebo sa máme usilovať ich zmeniť a poslúchať ich, kým sa nám to nepodarí, alebo ich máme rovno prestúpiť?

Kto sa svojim blížnym oddá celý, pripadá im zbytočný a sebecký; kto sa im oddá len sčasti, toho vyhlásia za dobrodinca a filantropa.

V konaní más ľudí je len málo cnosti.

Každé hlasovanie je istý druh hry, podobný dáme či vrhcábom, len s nádychom morálky - hra so správnym a nesprávnym, s morálnymi otázkami.

Zákon ešte nikdy neurobil ľudí ani o trocha spravodlivejšími; a práve pre úctu k nemu sa aj dobre zmýšľajúci ľudia denne stávajú nástrojmi nespravodlivosti.

Nie je žiaduce pestovať úctu k zákonu, ale skôr k tomu, čo je správne.

Myslím, že by sme mali byť najprv ľuďmi a až potom poddanými.

Má občan čo i len na chvíľu, čo i len trochu, podriadiť svoje svedomie zákonodarcovi? Prečo má potom vôbec každý človek svedomie?

Nech každý dá najavo, akú vládu by rešpektoval, a to bude prvý krok k jej dosiahnutiu.