George Orwell

Smelo sa hovoriť iba dve veci, a obe boli zjavné klamstvá: vojna tak priniesla hory popísaného papiera, no takmer nič, čo by stálo za prečítanie.

Spoločnosť sa stáva totalitnou vtedy, keď sa jej štruktúra stane do očí bijúco umelou – keď jej vládnuca trieda stratila svoju funkciu, no napriek tomu sa silou alebo podvodom drží pri moci.

Totalitný štát je v skutočnosti teokraciou a jeho vládnuca kasta sa musí pokladať za neomylnú, aby si udržala svoje postavenie.

Neexistuje zločin, vôbec žiadny, ktorý by sa nedal ospravedlniť, ak ho spácha „naša“ strana.

Činy sa pokladajú za dobré alebo zlé nie podľa ich vlastnej podstaty, ale podľa toho, kto ich pácha.

Vlastenectvo je svojou povahou obranné, vojensky aj kultúrne. Nacionalizmus je naopak neoddeliteľný od túžby po moci.

Nacionalizmus je hlad po moci zmiernený sebaklamom.

Antisemitizmus je iracionálna vec... je zrejmé, že tieto obvinenia iba racionalizujú hlboko zakorenený predsudok.

Vojna poškodzuje tkanivo civilizácie nie ničením, ktoré spôsobuje, ale rozdúchanou nenávisťou a nečestnosťou.

Pripustiť, že protivník môže byť súčasne čestný aj inteligentný, sa pokladá za neznesiteľné. Je oveľa uspokojivejšie vykričať ho za hlupáka alebo darebáka, prípadne za oboje, než zistiť, aký v skutočnosti je.