David Goggins

Psychická odolnosť a húževnatosť blednú, ak sa nepoužívajú neustále. Hovorím to stále: buď sa zlepšuješ, alebo sa zhoršuješ. Nezostávaš na mieste.

Ty sám sa zastavuješ, ty sa vzdávaš namiesto toho, aby si zatvrdol.

Ktokoľvek pri zdravom rozume a tele si dokáže sadnúť a spomenúť si na dvadsať vecí vo svojom živote, ktoré mohli dopadnúť inak – kde mu možno neprialo šťastie a kde zvolil cestu najmenšieho odporu. Ak patríš medzi tých niekoľkých, čo si to priznajú, chcú si tie rany zjazviť a posilniť svoj charakter, je na tebe, aby si sa vrátil do svojej minulosti a zmieril sa sám so sebou tým, že sa postavíš tým udalostiam a všetkým svojim negatívnym vplyvom a prijmeš ich ako slabé miesta vo svojom vlastnom charaktere. Iba keď svoje slabiny rozpoznáš a prijmeš, konečne prestaneš utekať pred svojou minulosťou. Potom môžu byť tieto udalosti účinnejšie využité ako palivo na to, aby si sa stal lepším a silnejším.

Už niet času nazvyš. Hodiny a dni sa vyparujú ako potoky na púšti. Preto je v poriadku byť na seba krutý, pokiaľ si uvedomuješ, že to robíš preto, aby si sa stal lepším.

Budha slávne povedal, že život je utrpenie. Nie som budhista, no viem, čo tým myslel, a ty to vieš tiež. Aby sme existovali v tomto svete, musíme sa vysporiadať s ponížením, zlomenými snami, smútkom a stratou. To je proste príroda. Každý konkrétny život prichádza s vlastnou osobnou dávkou bolesti. Ide si po teba. Nedokážeš to zastaviť. A vieš to.

Väčšina z nás je otrokom vlastnej mysle. Väčšina z nás ani len neskúsi ovládnuť svoj myšlienkový proces, pretože je to nekonečná drina, ktorú je nemožné zvládnuť dokonale zakaždým.

Dá sa transcendovať čokoľvek, čo ťa nezabije.

Najdôležitejšie rozhovory, aké kedy budeš mať, sú tie so sebou samým. Zobúdzaš sa s nimi, chodíš s nimi po svete, uléhaš s nimi spať, a napokon podľa nich aj konáš – či už sú dobré, alebo zlé. Sme svojimi vlastnými najhoršími nenávistníkmi a pochybovačmi, pretože pochybnosti o sebe sú prirodzenou reakciou na akýkoľvek odvážny pokus zmeniť svoj život k lepšiemu. Nedokážeš zabrániť tomu, aby sa v tvojej mysli rozkvitli, no dokážeš ich neutralizovať – rovnako ako všetok ostatný vonkajší šum – tým, že sa opýtaš: A čo keby?

Prenasledujú ma moje budúce ciele, nie moje minulé zlyhania. Prenasleduje ma to, čím sa ešte môžem stať. Prenasleduje ma môj vlastný neutíchajúci smäd po raste.

Keď si myslíš, že si hotový, si len na 40 percentách toho, čoho je tvoje telo skutočne schopné.