Charlie Chaplin

Pozri hore, Hannah – mraky sa dvíhajú! Slnko sa prediera! Vychádzame z temnoty do svetla! Vstupujeme do nového sveta – láskavejšieho sveta, kde sa ľudia povznesú nad svoju nenávisť, svoju chamtivosť a brutalitu.

Bojujme za svet rozumu, svet, v ktorom veda a pokrok povedú k šťastiu všetkých ľudí.

Vy, ľudia, máte moc urobiť tento život slobodným a krásnym, urobiť z neho nádherné dobrodružstvo.

Nenávisť ľudí pominie, diktátori zomrú a moc, ktorú ľuďom vzali, sa im vráti. A kým budú ľudia umierať, sloboda nikdy nezanikne.

Nie ste stroje! Nie ste dobytok! Ste ľudia! Máte v srdciach lásku k ľudstvu. Vy nenávidíte! Nenávidia len nemilovaní – nemilovaní a neprirodzení!

Viac než strojov potrebujeme ľudskosť. Viac než vychytralosti potrebujeme láskavosť a nežnosť. Bez týchto vlastností bude život násilný a všetko bude stratené.

Naše vedomosti nás urobili cynickými, naša vychytralosť tvrdými a nelaskavými. Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime.

Na tomto svete je miesto pre každého. A dobrá zem je bohatá a dokáže uživiť každého. Cesta života môže byť slobodná a krásna, ale my sme zablúdili.

Rád by som pomohol každému, ak je to možné – Židovi, pohanovi, černochovi, belochovi. Všetci si chceme navzájom pomáhať. Ľudské bytosti sú také. Chceme žiť zo vzájomného šťastia – nie zo vzájomnej biedy.

Je mi ľúto, ale nechcem byť cisárom. To nie je moja vec. Nechcem nikomu vládnuť ani nikoho dobývať.