Aristoteles

Cnosť je stav zameraný na výber, spočívajúci v strede vzhľadom na nás.

Preto treba mladých od útleho veku vychovávať tak, aby sa tešili a trápili nad tým, nad čím treba.

I prílišnosť, i nedostatok ničia dobro, kým stred ho zachováva.

Nie je vôbec jedno, či od detstva navykáme na jedno, alebo na druhé – v tom je totiž veľký rozdiel, ba dokonca celý rozdiel.

Cnosti nadobúdame tak, že ich najprv uskutočňujeme, podobne ako sa staviteľmi stávame stavaním a hráčmi na lýru hraním na lýru.

Je totiž nemožné, alebo aspoň nie ľahké, konať šľachetne bez patričných prostriedkov.

Jedna lastovička nerobí jar, ani jeden deň; tak ani krátky čas nerobí človeka blaženým a šťastným.

Šťastie je čosi dokonalé a sebestačné a je cieľom všetkého nášho konania.

Zdá sa, že každé umenie a každé skúmanie, podobne aj každý čin a rozhodnutie, smeruje k nejakému dobru.

Bez priateľov by si nikto nezvolil žiť, aj keby mal všetky ostatné dobrá.