Každý, kto niečo vie o nebezpečenstvách sebareflexie a o nebezpečnej ceste po ceste sebareflexie, tiež vie, že je pochybné, keď sa človek namiesto toho, aby sa z napätia vymanil rozhodnutím a činom, stáva o svojom napätom stave produktívnym.
Otázka je položená z nevedomosti tým, kto ani sám nevie, čo ho k jej položeniu mohlo priviesť.
Niekedy sa stáva, že si človek myslí, že má svoj svetonázor, no existuje jeden konkrétny jav, ktorý svojou povahou mätie rozum, a preto si ho vysvetľuje inak alebo sa ho snaží prehliadnuť, aby v sebe nemusel niesť myšlienku, že tento jav by mohol zvrhnúť celý jeho svetonázor, alebo že jeho uvažovaniu chýba dosť odvahy a rozhodnosti, aby týmto javom svoj svetonázor preniklo.
Ako blízko k šialenstvu zvyčajne žijú ľudia, napriek všetkému svojmu poznaniu? Čo je pravda, ak nie žiť pre nejakú myšlienku?
Návod na dosiahnutie múdrosti spočíva v troch hlavných zásadách: po prvé, myslieť sám za seba; po druhé, vžiť sa v styku s druhými ľuďmi do postavenia toho druhého; po tretie, vždy myslieť tak, aby si človek zostal verný sám sebe.
Všetko ľudské poznanie začína názormi, postupuje k pojmom a končí ideami.