„Slobodná práca má inšpiráciu nádeje; čisté otroctvo nemá nádej žiadnu. Moc nádeje nad…“

Mami, mysli na všetko dobré, čo sa nám môže stať, namiesto premýšľania nad tým, čo by sa mohlo pokaziť.

V hlbinách zimy som napokon zistil, že vo mne je nepremožiteľné leto.

Nemôžeme si dovoliť, aby nás strach odradil od žitia vlastného života, a musíme pokračovať – s vierou, že sa veci zlepšia. A veci sa zlepšia, keď ich zlepšíme sami.

Hneď ako si prečítal môj odkaz, vyrazil po pomoc. A to bol asi najjasnejší okamih z celých tých sedemdesiatdva dní.

Nič nám nezostáva. Toto je náš prirodzený stav, a predsa je najviac v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a posledný istý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu do Nekonečna.

Keď odmietneme jediný príbeh, keď si uvedomíme, že o žiadnom mieste nikdy neexistuje len jediný príbeh, znovu získame akýsi raj.