Podobnosť medzi Kristom a Sokratom spočíva v podstate v ich nepodobnosti. Tak ako filozofia začína pochybnosťou, aj život, ktorý možno nazvať ľudským, začína iróniou.

Mohl udělat cokoliv, ale speciálně na něj jsem udělal všechno správně... Neměl místo, hokejka na zemi, beton a ruka před ním.

Ľuďom s poruchou pozornosti sa neustále hovorí, že sú „príliš citliví“ alebo že by mali prestať byť „takí precitlivení“. Rovnako dobre by sme mohli poradiť dieťaťu so senným výrivkom, aby prestalo byť „také alergické“.

Sme uväznení v nevyhnutnej sieti vzájomnosti, previazaní jediným rúchom osudu. Čokoľvek postihne jedného priamo, postihne všetkých nepriamo.

K hraničnému bodu som sa dostal už pred tromi rokmi. Vtedy som však bol ešte príliš dobrý na to, aby som skončil. Bolo by mi to ľúto. Teraz som so sebou zmierený. Keď som mal osemnásť, bol som rád, že už nemusím chodiť do školy. Nechcel som sa tam vrátiť. Teraz mám tridsaťtri a do cyklistiky sa vrátiť tiež nechcem. Užil som si to, ale stačí.