Vrážam si prst do existencie — nič necítiť. Kde som? Kto som? Ako som sa sem dostal? Čo je to tá vec, ktorú nazývajú svetom? Čo tento svet znamená? Kto ma to zlákal do sveta? Prečo sa so mnou nikto neporadil, prečo ma nikto neoboznámil s jeho zvyklosťami a mravmi, namiesto toho, aby ma jednoducho vhodil do radu, akoby ma bol kúpil únosca, kupčiaci s dušami? Ako som nadobudol podiel na tomto veľkom podniku, ktorý nazývajú skutočnosťou? Prečo by som oň mal mať záujem? Nie je to azda dobrovoľná vec? A ak mám byť nútený sa na nej zúčastniť, kde je riaditeľ? Rád by som mu niečo poznamenal. Naozaj niet nijakého riaditeľa? Kam sa mám obrátiť so svojou sťažnosťou?
Naše životy sú súkromnými dejinami množstva našich rozhodnutí — drobných každodenných, aj zásadných, zlomových a osudových. Aj dejiny štátov, história úspechov a neúspechov krajín, sú dejinami našich rozhodnutí.
Nevzdávajme dôveru, že slušný a poctivý život prežitý pre svojich blízkych, pre komunitu, pre spoločnosť a pre Slovensko má zmysel.
Naším prirodzeným a k životu potrebným tmelom musí zostať solidarita, znášanlivosť, spravodlivosť a zodpovednosť.
S námahou, ľútosťou, bolesťou a pokorou musíš v sebe hromadiť a chrániť svetlo. To je zmysel celej tvojej činnosti. Tento svet iné ani nečaká. Ak nie si svetlom, nedávaš nič.
Musíš sa obetovať, aby si aspoň niektorých zachránil. Tých, ktorým mráz ešte nespálil krídla.
Keď stratíš 1000 korún, hneď to vieš. Keď stratíš zdravie, dozvieš sa to onedlho. Keď stratíš milosť, môže to trvať ešte viac, než sa to dozvieš, ale potom už je neskoro.
Ďalšie od autora Soren Kierkegaard