Každý jednotlivec je druhom sám osebe.
Len do tej miery, do akej sa človek oslobodil od všetkého rodového, počíta sa ako slobodný duch v ľudskom spoločenstve. Nikto nie je celý rod, nikto nie je celá individualita.
Deti, ktoré sa nemôžu naučiť čítať a ktorých charakteristiku spoločnosť a škola stále ešte hodnotia ako určitú poruchu či nedostatok, v iných veciach vynikajú. Majú napríklad výbornú fantáziu a predstavivosť alebo neoceniteľnú sociálnu inteligenciu a z nej vyplývajúce schopnosti.
Nie sú to len abstraktné čísla v štatistike, ale je to otec alebo starý otec, matka alebo stará mama, partnerka alebo partner, sú to ľudia. A sme spoločenstvo, v ktorom záleží na každom živote a na každom človeku.
Pod povrchom štátov a národov, myšlienok a jazyka leží osud jednotlivých ľudských bytostí v núdzi. Odpovedať na ich potreby bude poslaním Organizácie Spojených národov v nasledujúcom storočí.
Človek nielenže skúša vesmír, ale vesmír skúša aj človeka.